Suchý február 2022 - Mesiac bez kvapky alkoholu

Suchý február 2022

Mesiac bez kvapky alkoholu. Prijmi výzvu. Naštartuj zmenu.

Suchý február je tu, pridáte sa? Pravidlá sú jednoduché. Celý február ani kvapku alkoholu. Preventívna osvetová kampaň Suchý február pomáha českej i slovenskej verejnosti preveriť si svoj vzťah k alkoholu a zmeniť zabehnuté návyky. Svoju účasť v jubilejnom desiatom ročníku kampane môžete zaregistrovať na stránke www.suchyfebruar.sk.

V minulom ročníku sa kampane podľa prieskumov zúčastnilo vyše 10% dospelej populácie a na 53 % z nich sa prejavili jej pozitívne účinky. Novinkou tohto ročníka je vydanie manuálu, ktorý firmám pomáha so zvládaním rizikového správania a užívania alkoholu na pracovisku. Kampaň otvorí i tému konzumácie alkoholických nápojov deťmi.

Ako sa hovorí, poučenie z minulosti je pre dobro našej budúcnosti.

Prinášame vám článok nášho kolegu archeológa Miroslava Hronca, v ktorom môžete načerpať skúsenosti z histórie spojenej s popíjaním alkoholu a poučiť sa z nich.

Doklady o výrobe alkoholu máme už zo staršej doby kamennej – paleolitu. Nálezy špecializovaných pracovísk a keramiky hovoria o sofistikovanosti spoločnosti. Na výrobu alkoholu bolo totiž potrebné vyčleniť ľudí, ktorí sa však tým pádom nemohli venovať ničomu inému. To znamená, že ich absencia pri iných činnostiach neohrozila kmeň. Zároveň potrebovali odložiť časť potravy, ktorú využili len na výrobu nápoja. K tomu potrebovali tzv. nadbytok – potravinovú zásobu, ktorú dosiahli len v dostatočne rozvinutej spoločnosti.

Pôvodne vyrobeného alkoholu nebolo veľa a preto bol výsadou vyššej a významnejšej vrstvy spoločnosti, napr. náboženskí predstavitelia či lovci. Pre jeho vzácnosť sa pitie alkoholu pripisovalo aj bohom. Rôzne príbehy spojené s požívaním alkoholu bohmi sa tak stali súčasťou ústnej náboženskej tradície - mýtov, ktoré sa vďaka pretrvávaniu kultu zachovali až do čias vynálezu písma.

Napríklad bohyňa Sachmet v starovekom Egypte dostala jedného dňa príkaz od najvyššieho boha Re, aby preriedila ľudstvo. Táto činnosť sa jej však natoľko zapáčila, že nevedela prestať. Re ju preto opil natoľko, že krvilačná bohyňa úplne zabudla, čo mala pôvodne na práci, a tak sa poslušne vrátila k Reovi domov na nebesia.

V najznámejšom starovekom mýte Iliada je omnoho hrozivejší príklad toho, ako môže dopadnúť prehnané oslavovanie. Nedobytná Trója, ktorá odolávala desiatky rokov dobyvateľom, padla za jednu noc. Pri tejto príležitosti sa každému vyjaví povestný drevený trójsky kôň. Keby strážcovia za bránou po prijatí danajského daru nezačali bujaro oslavovať, brány Tróje by zrejme nikto neotvoril a možno by stála dodnes.

S vývojom civilizácie sa postupne v rôznych náboženstvách a učeniach od pitia upúšťalo. Alkohol však stále zostal výborným nástrojom na presadzovanie vlastných záujmov.

Aj sám Alexander Veľký podľahol zaliečaniu, keď bol pod vplyvom alkoholu. Po dobytí mesta Persepolis v roku 330 pred n. l. oslavoval kráľ so svojím vojskom patričnými radovánkami. V istej chvíli k nemu pristúpila spoločníčka jedného z jeho generálov s návrhom, že by mal pomstiť vypálenie Atén z roku 480 pred n. l. Jej meno bolo Thais a pochádzala z Atén. Čo sa dialo ďalej, nikto presne nevie, ale mesto zhorelo a Alexander už na druhý deň ráno ľutoval svoje rozhodnutie. Persepolis bolo totiž kráľovským mestom a skvostom perzských kráľov achájmenovskej dynastie. V plameňoch tak skončili po stáročia nahromadené knihy, umelecké diela i architektonické skvosty starovekej Perzie.

Okrem týchto veľkých udalostí, hral alkohol „presviedčaciu“ rolu aj v mnohých ďalších, no menej významných veciach. Prípitok je dodnes neodmysliteľnou súčasťou uzatvárania zmlúv, no mnohokrát v histórii slúžil ako nástroj manipulácie bežných ľudí. Najznámejším príkladom je asi verbovanie vojakov či námorníkov, ktorí mali vždy hlboko do vrecka, a tak boli ochotní upísať sa „za pohárik“ vojenskej službe. Alkohol zároveň slúžil na udržiavanie morálky vo vojsku, čo malo často opačný efekt. Aj vďaka tomu sa mnohokrát v histórii opakovala „scéna spoza trójskej brány“. Existuje množstvo príkladov z histórie, kedy mali mocní konať a nestalo sa tak len preto, že boli pod vplyvom alkoholu. A nakoniec, aj bežná populácia sa často nechala zmanipulovať len za cenu ohnivej vody. Napríklad George Washington využil obľubu pitia Američanov vo svoj prospech a aj to mu pomohlo vyhrať prezidentské voľby. Známa je jeho „mokrá kampaň“ z roku 1757. Špekuluje sa, že počas kampane nakúpil víno a tvrdý alkohol pre svojich podporovateľov. Do histórie sa zapísal aj ako jediný americký prezident, ktorý vlastnil liehovar. A nie hocijaký. Výrobňa whisky, ktorú založil na jednej zo svojich fariem v Dogue Run, patrila k najväčším v krajine.

Nakoniec sa pitie alkoholu stalo natoľko veľkým problémom, že sa štáty snažili vyriešiť situáciu tzv. prohibíciou. Vznikli rôzne obmedzenia distribúcie, predaja či požívania alkoholu. Niekde dokonca zakázali pitie alkoholu úplne. V drvivej väčšine prípadov to však malo úplne opačný efekt. Keď klesol oficiálny predaj alkoholu, v tom momente vznikol čierny trh. S nárastom čierneho trhu narastal aj počet obetí alkoholu. Bežný človek nemal tušenie, čo v podomácky vyrobených nápojoch v skutočnosti je a požitie často končilo smrťou.

Ešte aj dnes môžeme vo výnimočných prípadoch zažiť podobné zákazy. Príkladom môže byť tzv. metanolová aféra z roku 2012 v Českej republike. Na otravu „zlým“ alkoholom pochádzajúcim z jednej firmy vtedy umrelo v priebehu niekoľkých mesiacov 50 ľudí a mnohí ďalší oslepli. Nápoje obsahujúce metanol sa dostali do obehu, a preto tak dlho trvalo, kým sa prípad podarilo vyriešiť. Najhoršie na tom je, že páchatelia dobre vedeli čo robia. Vtedajšia vláda reagovala na situáciu zákazom predaja nápojov s obsahom alkoholu väčším ako 20%.

Skrátka, ľudstvo sa asi nikdy nepoučí. Alkohol a s ním spojené „spoločenské rituály“ sa šíril históriou ako lesný požiar. Pre archeologické dôkazy takýchto podujatí nemusíme chodiť ďaleko.

Približne pred 100 rokmi boli v katastri mesta Nováky objavené bronzové nádoby etruského pôvodu. Ich funkcia dodnes nie je presne určená, ale podobné nádoby pôvodne slúžili pred 2500 rokmi počas sympózií –v doslovnom preklade „spoločných pití“ – v starovekom Taliansku. Nádoby sú súčasťou zbierkového fondu Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ale ak by ste ich chceli vidieť, musíte zájsť do Bratislavy. Sú totiž dlhodobo zapožičané pre výstavu Dejiny Slovenska na Bratislavskom hrade.

Tradíciu pitia alkoholu tu máme, ako sa hovorí, od nepamäti. No nie všetky tradície by sa mali dodržiavať. Dajte si preto pauzu a skúste „suchý február“. Nemalo by to byť až také ťažké, je to predsa ten najkratší mesiac.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o spomínaných udalostiach, nájdete ich na:

Praveké pivo:

https://news.stanford.edu/press-releases/2018/09/12/crafting-beer-lereal-cultivation/

Božstvá spojené s alkoholom:

https://museumofalcohol.wordpress.com/2013/06/23/the-gods-of-alcohol/