Výstava DAR HUMORU
Termín: od 11.1.2024 do 31.1.2024
Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja a autori Radovan Vrška a Roman Sika vás pozývajú na vernisáž výstavy DAR HUMORU, ktorá sa uskutoční 10. 1. 2024 o 17.00 h v galérii Regionart pri RKC v Prievidzi. Vyhrajte autorskú grafiku priamo na vernisáži.
DAR HUMORU
Predajná výstava kreslených vtipov
Galéria Regionart pri RKC v Prievidzi, Záhradnícka 19
11. 1. - 31. 1. 2024
Pondelok – piatok: 9.00 - 17.00
Vstupné 2 €
žiaci, študenti, seniori, ZŤP 1 €
vojnoví veteráni zadarmo
Bulletin k výstave (formát pdf) sa nachádza v priloženom dokumente.
Viac o autoroch
Radovan Vrška
Kto nekreslil ako dieťa? Asi každý. A niektorým to zostalo na celý život. Moje výtvarné snahy boli síce utlmené na niekoľko rokov láskou k hudbe, ale dôležité je, že som sa k maľovaniu a kresleniu vrátil. Ťažká doba si žiadala nadhľad a tak som v roku 2020 začal vymýšľať kreslené vtipy. Podnetov bolo dosť a keď sa nápady minuli, vždy odznela nejaká vtipná hláška, napríklad na rodinnej oslave, stretnutí s kamarátmi či kopla do mňa múza niekde na ulici.
Moje vtipy sa objavili aj na festivaloch kresleného humoru či už na Slovensku, v susednom Česku, alebo v Chorvátsku. Zúčastnil som sa medzinárodných ilustrátorských výziev ako INKTOBER a MOVEMBER.
V súčasnosti pravidelne kreslím vtipy a komiksové seriály pre viaceré časopisy a webové magazíny.
Spolupracuje:
Dymák - včelársky časopis
Krásy Slovenska - turistický časopis
Frontman.cz - magazín pre muzikantov
We Love Cycling - magazín pre cyklistov
Tapír - humoristický časopis
Dikobraz.cz - kreslený humor a satira
Hero Barber - barbershop Bratislava
Hikemates.com - turistický magazín
Roman Sika
Ročník 1967 narodený v Trnave.
Roman patrí do nebohatej skupiny kultivovaných autorov komicko-groteskných kresliarov, ktorí tak nekreslia preto, že lepšie nevedia, ani nie vynútene, jednoducho takto cíti a takto chce vypovedať a nielen seba, ale aj iných rozosmiať a potešiť. Nič iné ani nechce svojimi kresbami povedať, či dosiahnuť.
Životu nenastavuje obvyklé krivé zrkadlo, do jeho útrob preniká cez paradoxy a absurdné reflexie, ktorými nachádza cestu k svojmu vďačnému priaznivcovi.
(P. Zavacký)
Všetko sa to začalo tvorbou prvých kresieb v školských laviciach, kde som parodoval svojich spolužiakov a samozrejme tiež učiteľov. A postupne sa to začalo nabaľovať, sem kresba tam kresba a zrazu som mal plnú zásuvku. Niečo som poslal do redakcií a keď mi uverejnili prvú kresbu (bolo to v časopise STOP) tak zrazu si človek uvedomil, že aký je to nádherný pocit vidieť svoju kresbu medzi ostrieľanými kozákmi. Následne sú uverejňované kresby v Roháč, Život, Pravda, Kocúrkovo...neskôr niečo v Čechách Trnky Brnky, Květy… a niečo zahraničí.
Mám rád pravú chaplinovskú grotesku bez slov, s rýchlymi pohybmi postavičiek, keď gag je stavaný na akcii a reakcii.
S hľadaním témy je to rôzne. Niekedy sa potajme prikradne a zreve na vás zozadu až spadnete z nôh. Vtedy rýchle bežíte po tužku a papier, rýchlo si tento nápad zapísať, lebo o päť minút už nič neviete. No a potom je téma ktorá sa povaľuje vo vašej hlave a vy ju upravujete, škrtáte, vynovujete až kým ju nedáte na papier. Ľudia a ich príbehy sú nevyčerpateľnou studnicou nápadov a vy ich len trochu poupravujete.
Kreslený vtip musí osloviť svojím nápadom a kresbou. Darmo sa budem hrdiť, ak bude kresba technicky dokonalá, ale bez nápadu a opačne: dobrý nápad, ale neoslovujúca kresba.
Karikatúra je pre mňa skvelým oddychom a vyventilovaním sa. Pri kreslení sa človek upokojí, sústredí a samozrejme aj zasmeje, ak si predstavujem, čo budem kresliť.
Sem-tam sa zapojím do súťaže, niečo nakreslím a aj pošlem... Ocenenia? Asi budem prvým človekom, čo ocenenia neeviduje; väčšinou sú to pre mňa nepodstatné veci – prvý, druhý, tretí... stačí ak sa človek pri mojej kresbe zastaví a zasmeje sa. Samostatnú výstavu som mal v Hlohovci, väčšinou mám spoločné výstavy v rámci súťažných prehliadok, či bienále... (Slovensko, Česko, Belgicko, Francúzsko, Poľsko...). Mám rád "ľudový" humor z bežných scén nášho nevyspytateľného života...