(O)SVETOVÉ DNI: Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu (9. 11.)
9. novembra si pripomíname Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu.
Tento deň bol vyhlásený na počesť utrpenia prenasledovaných Židov počas tzv. Krištáľovej noci v medzivojnovom nacistickom Nemecku v roku 1938. Protižidovské útoky v novembri 1938 rozpútal v Nemecku minister propagandy Joseph Goebbels pod zámienkou atentátu spáchaného Židom na nemeckého veľvyslaneckého radcu Ernsta von Rath v Paríži. Nacisti vtedy zničili 7 500 židovských obchodov, podpálili 267 synagóg, 92 Židov zavraždili a ďalších 25 000 zatkli.
Krištáľová noc už bola začiatkom masovej likvidácie židovského obyvateľstva vo vtedajšom Nemecku a neskôr i v ostatných okupovaných krajinách počas druhej svetovej vojny.
Tento príklad z dejín nám ukazuje, kam až môže viesť politika nenávisti a hľadania nepriateľa. Je preto dôležité, aby tento deň nezostal len formálnou spomienkou, ale aby bol stále prítomným varovaním, že tieto udalosti nemajú v civilizovanom svete miesto. Aj preto je potrebné každý verejný prejav, priamo či nepriamo vyzývajúci na útoky voči akýmkoľvek menšinám, dôrazne odmietnuť.
Židia boli súčasťou histórie v regióne hornej Nitry zhruba od 17. storočia, v Prievidzi takmer presne celé jedno storočie (1851 – 1949). V meste a kraji, v ktorom sa stretávali tri národnosti – slovenská, nemecká a maďarská, pôsobili nekonfliktne a boli platnými členmi spoločnosti.
Židia sa na hornej Nitre spočiatku usádzali v dedinách, pretože v Prievidzi – v meste – to mali zakázané. Až v roku 1851 sa do mesta nasťahovala prvá židovská rodina.
Komunita Židov sa postupne rozrastala, zaoberali sa predovšetkým obchodom, právnymi službami, boli advokátmi ale aj remeselníkmi či robotníkmi. Napríklad dodnes existujúcu potravinársku fabriku Carpathia takisto založila a vlastnila židovská rodina.
Druhá svetová vojna a bezprecedentné protižidovské zákony vojnovej prvej Slovenskej republiky však boli pre židovskú komunitu zničujúce. Postupne boli Židia obmedzovaní na majetku, právach a potom aj na životoch. Z Prievidze bolo postupne nútene vysťahovaných približne 420 Židov. Najskôr do koncentračného a pracovného tábora medzi Prievidzou a Novákmi a odtiaľ mnohých transportovali do vyhladzovacích koncentračných táborov, prevažne na území okupovaného Poľska. Z nich sa vrátilo sa iba 240. V roku 1950 židovská komunita v Prievidzi vysťahovaním prakticky zanikla. Zostalo tu iba niekoľko potomkov, ktorí si založili rodiny, ale k židovskej identite sa už verejne nehlásili.
Po Židoch v Prievidzi a na hornej Nitre zostalo iba málo pamiatok. Niekoľko domov v okolí Námestia slobody v Prievidzi, v Novákoch, Zemianskych Kostoľanoch, Oslanoch, Nitrianskom Pravne, Nitrianskom Rudne a torzá piatich cintorínov. Zo synagóg, ktorých bolo v regióne niekoľko, do dnešných čias pretrvala iba jediná – v Diviackej Novej Vsi. Ale aj tá bola prestavaná na obytný dom. V Prievidzi zbúrali synagógu v roku 1980. V roku 1994 bol židovský cintorín v Prievidzi pod Banskou symbolicky čiastočne obnovený, okolo roku 2000 sa väčšej rekonštrukcie dočkal cintorín v Nitrianskom Pravne.
Dejiny židovských komunít na hornej Nitre mapuje monografia Ješajahu A. Jelínka, Otta Gubiča a Erika Kližana Jedno storočie v Prievidzi – Dejiny Židovstva na hornej Nitre (vyšlo v roku 2011 a 2017).
Spracovala Monika Bartušová
