Spomienky
Termín: od 18.1.2010 do 15.2.2010
Realizáciou výstavy akad. sochára Dušana Hagaru v galérii Regionart napĺňa Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi jeden z podstatných zámerov svojej činnosti. Je ním nielen prezentácia umeleckej tvorby významných osobností regiónu ale aj sprístupňovanie pozoruhodných hodnôt jeho kultúrneho dedičstva. V tvorbe Dušana Hagaru sa obe tieto línie vzácne spájajú. Aktuálna výstava je, naviac, istou bilanciou jeho doterajších reštaurátorských a sochárskych aktivít.
Reštaurovanie historicky cenných sakrálnych - drevených a kamenných - objektov, z ktorých väčšina pochádza z hornej Nitry je, takpovediac, jeho „chlebom každodenným" - paralelná a skôr sporadická tvorba plastiky zas jeho „koláčom sviatočným". Na rad prichádza vo chvíľach oddychu ako istý kontrast k náročnej reštaurátorskej práci, vyžadujúcej dodržiavanie historických kánonov, zákonitostí, či indícií, ktoré možno v torzách vekom zdevastovaných pamiatok často iba tušiť.
Zatiaľ čo v reštaurátorskej tvorbe je nevyhnutné tieto stavebné či sochárske torzá kúsok po kúsku dopĺňať, scelovať - pridávať to, čo bolo storočiami zvetrané, vo voľnej sochárskej tvorbe akoby autor uplatňoval opačný princíp - z bloku kameňa, dreva či kovu postupne uberá až dospieva k istej kostre, prapodstate tvaru nesúceho jeho predstavu. Hoci ide o plastiky a reliéfy s menšou či väčšou mierou štylizácie od reality, nachádzame v nich inšpirácie s jeho reštaurátorskou tvorbou.
Vynikajúce poznanie materiálov, s ktorými autor najčastejšie pracuje (drevo, kameň, kov - bronz, cín) mu umožňuje ich rôznorodé kombinácie, voľné komponovanie a modelovanie sochárskych objektov ako projekcií jeho predstáv. Takmer denne je totiž vo svojej umeleckoremeselnej práci konfrontovaný raz s pevnosťou, či odolnosťou, inokedy krehkosťou či poddajnosťou týchto materiálov. Expresívna sila jeho komorných plastík a reliéfov je umocnená i majstrovským narábaním s princípom kontrastu.
Svedectvom originálneho umeleckého rukopisu a umeleckého štýlu autora sú i jeho kresby, ktoré sú citlivým a bezprostredným záznamom o vnútorných zdrojoch jeho tvorby - akýmsi umeleckým „kardiogramom" duše autora.
